Ako rozumieť slovenskej interpretácii kráľa Svätopluka v súčasnosti: Niekoľko poznámok na okraj chápania svätoplukovskej tematiky v slovenskej historiografii
(How to Understand the Slovak Interpretation of King Svätopluk at the Present: Some Notes on the Margin of Understanding the Subject Svätopluk in Slovak Historiography)
Martin Homza
Stiahnuť PDFHOMZA, Martin: Ako rozumieť slovenskej interpretácii kráľa Svätopluka v súčasnosti: Niekoľko poznámok na okraj chápania svätoplukovskej tematiky v slovenskej historiografii. In Historický zborník, roč. 33, 2023, č. 1, s. 13 – 23.
Abstrakt: Podľa slov historika Matúša Kučeru, svätoplukovská tradícia je jedinou kontinuitnou od stredoveku po súčasnosť trvajúcou historickou tradíciou Slovákov. S touto myšlienkou korešponduje aj doterajší vývin chápania tejto problematiky v slovenskej historiografii. Mnoho otázok vyvolalo postavenie sochy kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade, no najmä nápis, ktorý by táto socha mala niesť. Autor sa prikláňa sa k tomu, že by to mal byť nápis SVENTIBALDUS GRATIA DEI REX SCLAVORUM, odvodený z listu pápeža Štefana V. kráľovi Slovenov Svätoplukovi z roku 885. Vysvetľuje dôvody, ktoré ho k takémuto záveru viedli. Východiskom sa stal starší článok Quida Matejka o politickom myslení Slovákov v stredoveku a jeho úvahy o strete rôznych partikularizmov na počiatku našich dejín s dvomi hlavnými tendenciami dobovej Európy – rímskym (pápežským) a ríšskym (cisárskym) univerzalizmom. Prichádza k záveru, že Svätoplukovi sa ako prvému podarilo nájsť kompromis medzi príslušnosťou do sféry latinského Occidentu a odvodením právnej identity nie od cisárstva, ale od pápežstva.
Kľúčové slová: Svätopluk; kráľ; latinské kresťanské univerzum; univerzalizmus; partikularizmus; Gesta regum Sclavorum; pápežstvo; cisárstvo.